Svorada kvôli smrti kolegu skoro skončil, potom vyhral poslednú etapu Tour

PRIAMO Z FRANCÚZSKO | Aj keby som vyhral ešte pätnásť etáp, nič väčšieho už nevyhrám, povedal cyklista Ján Svorada takmer na deň presne pred pätnástimi rokmi po Tour de France, z ktorej sa vrátil ako víťaz poslednej etapy do Paríža. Tá je v posledných štyridsiatich rokoch pre tých najlepších mužov celkového poradia už len slávnostný výjazdom, korunovácií. Spurteři, medzi ktoré Svorada patril, však víťazný dojazd na Champs-Elysées berú ako jackpot. Dnes si bývalý profesionál pri konci tohtoročnej Tour pripomenie pekné výročie.

Na ten deň, 29. júla 2001, si Ján Svorada (47) pamätá presne. Zhruba 300 metrov pred cieľom celej Tour de France v Paríži uvažoval, či nie je skoro nastúpiť. Aby nevyvážal niekoho zo súperov. Než si všimol, že za ním zíva diera.Vyrazil dopredu, a…”Asi 200 metrov pred páskou som už vedel, že vyhrám,” popisuje, ako dobyl svoje najslávnejšie víťazstvo.

Doľahol na vás hneď v cieli význam okamihu?
“Toto sa zbehne tak rýchlo, že v ten moment je človek rád, ale súvislosti mu dochádzajú neskôr. Pár rokov pred tým som mal veľmi nepríjemný zážitok vo špurte v závode Okolo Katalánska, kde som bol v páde, ktorého ďalšie účastník sa zranil tak nešťastne na hlave, že zomrel. Vtedy som uvažoval, pretože som už nebol najmladší, či mám vôbec ešte jazdiť. Jednu chvíľu som bol rozhodnutý, že pokračovať nebudem, po sezóne sa potom myšlienky otočili.Celé to vyústilo v to, že prišlo toto mediálne najvýraznejšie víťazstvo. Hovoril som si, že stálo za to jazdiť ďalej. “

Čo vám z toho dňa utkvelo v pamäti najviac?
” Na Tour de France je pekné, že máte viac času na oslavy ako inde. Tím má možnosť prejsť slávnostné okruh, pozdraviť divákov. Je to všetko honosnejšie a máte viac priestoru víťazstvo si trochu viac užiť. “

Čo Ján Svorada dokázal

A z celej Tour?
“Dosť som si ju pretrpel.Spočiatku nám veľa pršalo, pri jednej z etáp celej v daždi som sa silno prechladol a celé stredohorí som sa trápil s prechladnutím. Nemohol som dýchať, stále som vykašliaval. Snažil som sa vyhrať etapu, ale až do posledného dňa sa mi to nedarilo. Do cieľa v Paríži som sa dostal tretíkrát, pred tým som tam nemal klasický spurt a dúfal som, že tá možnosť príde. Úplne isté to ale nebolo. Taky náš tím (Lampre) už nemal takú silu ako na začiatku, niektorí jazdci vzdali a zostalo to viacmenej na mne. “

A vy ste si poradil.
” vyzeralo to jednoducho. Bol som včas na správnom mieste, vyvinulo sa to najlepšie, ako mohlo.Víťazstvo prišlo skoro ako s prstom v nose, ale prísť do Paríža v pozícii, aby som mal možnosť sa o ne pokúsiť, také jednoduché nebolo. “

V obrovskej rýchlosti na Champs-Elysées to snáď ani ľahké byť nemôže.



“V poslednom úseku z poslednej zákruty sa to naozaj krásne zišlo. Keď som nastupoval, jeden jazdec za mnou si vystúpil a ja som 200 metrov pred cieľom vedel, že to vyjde. Bol to taký odlepte a tak v pohode, že to tak muselo dopadnúť. “

Najvýraznejší zo spomienok na rok 2001 je trápenie s chorobou?
” Okrem víťazstva určite. Bol tam moment, kedy sme v jednej z horských etáp zostali vzadu otrhané tri z nášho tímu, ja, Dierckxsens a Hunter, a obaja v tej etape neskôr zabalili.Mne nechali samotného a až pred posledným kopcom sa mi podarilo dôjsť do grupetta, aby sme došli v limite. Mám z toho roku aj dosť krušných zážitkov. “

Uvažovali ste, že zabalíte taky?
” Nie je nič príjemné zostať sám, ale mne sa potom začalo ísť dobre. Veril som, čo sa nakoniec aj potvrdilo, že grupetto dôjdem. “

Na videu z poslednej etapy je vidieť, ako sa pretekári navzájom fotia malými digitálnymi foťáky, ktoré sa dnes už skoro nepoužívajú. Zdá sa vám rok 2001 už dávno, alebo sú spomienky stále živé?
(zasmeje sa) “Dosť dávno to je. Veď si vezmite, že som s kariérou končil v roku 2006, to znamená, že som jazdil ešte päť rokov. A od tej doby utieklo ďalších desať rokov.Strašne dávno je to. “

No a až vlani vás dokázal napodobniť Zdeněk Štybar a na Tour ako ďalší Čech vyhral etapu. Prečo to práve na Tour tak trvalo?
“Potom, čo sme skončili ja alebo Padrnos, chýbal nejakú dobu pretekár, schopný robiť veľké medzinárodné výsledky. Potom prišiel Kreuziger, zase sa to začalo dvíhať, ale určitú pauzu sme mali. Teraz sa situácia zase otočila a máme niekoľko jazdcov. “

Vy sa na trať Tour de France vraciate? Vraj ste nedávno vyšiel preslávený Mont Ventoux.
“Naopak som tam dlho nebol. Do Francúzska je to ďaleko. Keď niekam jazdím, tak do Talianska, kde mám pracovné aktivity. Skôr som využil príležitosť, keď skupina známych išla do Provence.Bolo príjemné si to zopakovať. “

Ako ste Mont Ventoux zvládol?
” Toto je úplne iný kopec než všetky ostatné. Tourmalet alebo Alpe d’Huez mi toľko v pamäti neutkvelo, tento jednoznačne áno. Stále je rovnako náročný! Nasadil som tam najľahší prevod, aký som mal, a zostal som u neho až do bodu šesť kilometrov pred vrcholom, kde stúpanie trochu zvoľní. Páčilo sa mi to. “

Paríž ste si na bicykli prešiel?
” Nie, nie. Ja nejazdím na Tour de France. “

Nebaví vás?
” Okrem vzdialenosti mne odrádza strašná zhon, ktorý tam panuje. Veľa ľudí prináša komplikácie. Ja mám rád kľud.Radšej sa zveziem doma na bicykli než byť v nejakom zhonu. “

Zaujímavé na vtedajších záberoch tiež je, že ste nemal k dispozícii dnes tradičnej šprintérsky vláčik. Pretekalo sa vtedy inak?
“Bola iná doba a na náš štýl pretekanie som bol zvyknutý. Tím bol aj tak postavený, ani sme šprinty nijako zvlášť netrénovali. Ako nie ste zohratí tak, že každý vie presne, čo má robiť, je to skôr na obtiaž. Človek si radšej rieši sám, kde bude. Dnes je organizovaných tímov ďaleko viac. Vtedy to tak mali Cipollina alebo Zabel. Ja som bol spokojný s tým, ako som to mal zariadené ja. “

Bet365-Zobraziť viac